GLE, spolupráca s Viktorom Franklom a transformácia EA na svojbytnú metódu

Niekoľko slov k vzniku rakúskej Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu, jej spolupráci s Viktorom Franklom a transformácii existenciálnej analýzy na svojbytnú psychoterapeutickú metódu.

DDr. Alfried Längle (1951) vyštudoval medicínu a psychológiu, pracuje ako psychoterapeut, je docentom na Univerzite v Klagenfurte a jedným zo zakladajúcich členov medzinárodnej Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu so sídlom vo Viedni. V rokoch 2002-2010 bol viceprezidentom International Federation of Psychotherapy (IFP). Od roku 2005 je mimoriadnym profesorom pre psychoterapiu v Moskve (Higher School of Economics) a od roku 2011 je hosťujúcim profesorom na Univerzite Sigmunda Freuda vo Viedni. Je autorom viac ako 300 odborných publikácií. Zaslúžil sa o rozvinutie existenciálnej analýzy ako samostatnej psychoterapeutickej metódy, ktorá je oficiálne uznaná v Rakúsku, Švajčiarsku, Českej republike a Rumunsku.

V rokoch 1982- 1991 bol DDr. Alfried Längle blízkym spolupracovníkom Dr. Viktora Frankla, až pokým Viktor Frankl toto pracovné spojenectvo jednostranne neukončil. Opakované skúsenosti s prácou vo výcvikovej skupine a jasne definované požiadavky na vzdelávanie v psychoterapii viedli k uvedomeniu si potreby zahrnúť vlastnú skúsenosť do psychoterapeutického vzdelávania, avšak Frankl nesúhlasil s týmto pohľadom. Bol dôrazným odporcom sebaskúsenosti (individuálnej terapie budúcich terapeutov), ktorú považoval za „anti-logoterapeutickú“ a prácu s biografiou človeka nepovažoval za súčasť logoterapie.

Keď v roku 1984 vznikla rakúska Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (Gesellschaft für Logotherapie und Existenzanalyse - GLE), podporil Viktor Frankl túto spoločnosť tým, že prijal miesto jej čestného predsedu. V tom čase už vyše roka bežali vzdelávacie kurzy v existenciálnej analýze. Frank kládol dôraz na to, aby termín „logoterapia“ bol v názve spoločnosti uvedený pred termínom „existenciálna analýza“.

V roku 1986 získala GLE od rakúskeho Spolkového ministerstva zdravotníctva akreditáciu na organizovanie dlhodobým psychoterapeutických výcvikov.

V nasledujúcich rokoch sa Frankl opakovane zúčastňoval vzdelávania a odborných akcií organizovaných GLE, a bol to čas intenzívnej vzájomnej spolupráce. Avšak objavovali sa rozdielne názory týkajúce sa komunikácie s ostatnými psychoterapeutickými smermi, ktorú Frankl nepovažoval za vhodnú. Tieto názorové rozdiely viedli postupne k stále obmedzenejšej komunikácii medzi A. Länglem a GLE na jednej strane a V. Franklom na strane druhej.

Viktor Frankl sa dňa 07.03.1991 vzdal čestného predsedníctva v rakúskej Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (GLE). Ako dôvod svojho odstúpenia uviedol v liste Alfriedovi Länglemu, že „už nechce byť ďalej spoluzodpovedný za veci, ktoré sa dejú bez jeho vedomia a čiastočne aj odporujú jeho presvedčeniam“. Franklovo odstúpenie z postu čestného predsedu bolo predsedníctvom GLE vnímané ako „prekvapivé a neočakávané“. V období posledných dvoch rokov pred Franklovým odstúpením dochádzalo k stále častejším ťažkostiam v komunikácii medzi Viktorom Franklom a predstavenstvom GLE (predovšetkým A. Länglem). Franklovo odstúpenie bolo výsledkom jeho vlastného rozhodnutia a nie výsledkom vzájomnej dohody.

Keďže Frankl vo svojom odstúpení z funkcie čestného predsedu GLE neuviedol, čo presne ho viedlo k jeho rozhodnutiu, požiadal ho A. Längle, aby vysvetlil dôvody tohto rozhodnutia. Frankl v tejto súvislosti uviedol, že mu nejde o ukončenie priateľstva ani o znehodnotenie spoločnej práce, ale o určité „vymedzenie hranice“, ktorú by GLE mala uvítať. Vzájomné vymedzenie sa bolo pre Frankla dôležité z dvoch dôvodov, a to konkrétne kvôli vývinu Osobnej existenciálnej analýzy A. Länglem (Persönliche Existenzanalyse - PEA) a kvôli zahrnutiu sebaskúsenosti do vzdelávania v Existenciálnej analýze.

V rámci Osobnej existenciálnej analýzy je podstatná otázka po „primárnej emócii“. Franklovi vadilo zameriavanie sa na emocionalitu a odmietal, aby jej bola venovaná prílišná pozornosť. Osobnú existenciálnu analýzu vnímal Frankl za natoľko odlišnú od logoterapie, že považoval za potrebné toto deklarovať, predovšetkým v záujme kandidátov ďalšieho vzdelávania, ako aj v záujme pacientov.

Rozsah 250 hodín sebaskúsenosti v rámci vzdelávania v existenciálnej analýze považoval Frankl za „absolútne anti-logoterapeutický a brániaci sebatranscedencii“. Obával sa, že ak sa ľudia budú zaoberať sami sebou, stanú sa egoistickými voči druhým.

Pretože Frankl vnímal logoterapiu ako metódu zameranú na budúcnosť, považoval zaoberanie sa biografiou človeka za odvádzanie pozornosti od pohľadu na zmysel danej situácie.

Frankl sa však zároveň domnieval, že ďalší rozvoj nie je ničím „zlým“, ale je „niečím iným“.

GLE videla svoju úlohu v tom, umožniť praktické využitie Franklovej antropológie v psychoterapii prostredníctvom konkrétnych metód. To, že Frankl nemohol dať takémuto vývinu súhlas, prijalo predsedníctvo GLE so zármutkom. Keďže však bolo výslovným prianím Viktora Frankla vytýčiť jasnú hranicu medzi GLE a svojou osobou, musela GLE toto prianie rešpektovať.

Franklovo odstúpenie z funkcie čestného predsedu GLE nemalo vplyv na (už existujúce) uznanie GLE ako psychoterapeutickej spoločnosti, ani na uznávanie psychoterapeutických výcvikov absolvovaných v rámci GLE – nakoľko uznanie GLE relevantnými inštitúciami (predovšetkým rakúskym Spolkovým ministerstvom zdravotníctva) bolo založené na jej doterajšej práci a jej vzdelávacom programe.

Alfried Längle bol po mnoho rokov žiakom Viktora Frankla a strávili spolu množstvo hodín. V určitom bode sa rozišli, pričom tento rozchod neznamenal zavrhnutie Franklovej teórie, ale rozvoj novým smerom. Tento smer viedol A. Längleho k vytvoreniu Osobnej existenciálnej analýzy, pri ktorej je nielen dôležité vidieť zmysel (ako v logoterapii), ale aj dívať sa na minulosť človeka a vnímať okolnosti, ktoré ho mohli v minulosti zaťažiť a obmedziť jeho rozvoj, a následne sa tieto minulé udalosti snažiť spracovať a integrovať do osobnosti.

V Rakúsku tiež existuje Vzdelávací inštitút pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (Ausbildungsinstitut für Logotherapie und Existenzanalyse - ABILE), ktorý oficiálne vznikol 25.1.1995 a v roku 1999 získal akreditáciu rakúskeho Spolkového ministerstva zdravotníctva na organizovanie dlhodobým psychoterapeutických výcvikov.

Cieľ oboch smerov (reprezentovaných GLE a ABILE) je rovnaký. Ide o pomoc klientovi v tom, aby bol schopný utvárať vlastnú existenciu, a aby dokázal prevziať zodpovednosť za svoj život, a tak uskutočňoval to, čo je (pre jeho život aj pre situáciu) zmysluplné. V existenciálnej analýze sa však hľadanie zmyslu nedeje priamou cestou (od sebadištancu k sebatranscedencii), ale prebieha zdanlivou „okľukou“ cez biografiu človeka, základné osobné motivácie a pomocou Osobnej existenciálnej analýzy.

(Spracovala: PhDr. Petra Klastová Pappová, PhD.)

Literatúra

  • Bulletin der Gesellschaft für Logotherapie und Existenzanalyse [Buletin Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu], roč. 8, č. 2, máj 1991, str. 3-4.
  • Internetové stránky Gesellschaft für Logotherapie und Existenzanalyse, 19.03.2014.
  • Osobná konzultácia s PhDr. Janou Božukovou, čestnou predsedníčkou SLEA v Českej republike a lektorkou GLE, marec 2014.
  • Wikipédia – internetová encyklopédia, heslo Alfried Längle, 19.03.2014.